Ozbrojené sily SR a verejnosť sa dnes, 28. marca 2012, rozlúčili so známym účastníkom povstaleckých bojov a prvým šéfom prvého armádneho športového klubu na Slovensku - Dukly Banská Bystrica Imrichom Gibalom. Tento vojnový veterán zomrel vo veku 91 rokov v nedeľu 25. marca, posledná rozlúčka s ním sa uskutočnila dnes v Banskej Bystrici - Kremničke.

Imrich Gibala hneď po maturite v roku 1941 nastúpil na vojenskú prezenčnú službu v Levoči. Vo februári 1942 ho ako príslušníka 102. pešieho pluku Zaisťovacej divízie vyslali na východný front. Už v októbri toho istého roka sa však vrátil na Slovensko a začal študovať na Vojenskej akadémii v Bratislave. Po skončení štúdia bol 15. mája 1944 ako poručík pridelený k 3. pešiemu pluku vo Zvolene. Ako veliteľ čaty záložníkov v rote ťažkých guľometov odišiel stavať opevnenie v priestore Baligródu na rieke San v Poľsku a neskôr na slovensko-poľskej hranici nad obcou Šarbov.

Po vypuknutí Slovenského národného povstania prešiel aj s jednotkou k partizánom a spolu s nimi zabezpečoval obranu obce Kríže. Po prelomení obrany odišiel do Zvolena, kde sa v septembri 1944 prihlásil do 1. Československej armády na Slovensku. Ako veliteľ sa so svojou rotou zúčastnil na obranných bojoch na Hrone až do osudového ťažkého zranenia, ktoré utrpel pri Hronskej Breznici 10. októbra. Po vyliečení v nemocnici vo Ľvove sa vrátil na Slovensko, kde 21. februára 1945 vstúpil do 1. Československého armádneho zboru. Potom pôsobil až do leta 1945 v stredisku v Levoči ako veliteľ výcvikovej roty.

Od novembra 1945 sa začala jeho kariéra uberať smerom k vojenskej telovýchove a športu. Po absolvovaní kurzu slúžil ako telovýchovný dôstojník v divízii v Košiciach, od novembra 1949 vo funkcii náčelníka Spravodajského oddelenia 10. pešej divízie. Potom ho už úplne pohltila práca v armádnom športe. Kým bol náčelníkom telesnej prípravy 2. vojenského okruhu, diaľkovo vyštudoval Inštitút telesnej výchovy a športu hneď na dvoch školách - na Univerzite Karlovej v Prahe a Univerzite Komenského v Bratislave. V roku 1962 prevzal funkciu náčelníka Katedry telesnej výchovy a športu vo Vyššom vojenskom učilišti vo Vyškove na Morave.

Skúsenosti v oblasti armádneho športu ho predurčovali na vymenovanie za veliteľa Armádneho strediska Dukla Banská Bystrica, ktorým sa stal 1. januára 1968. V Banskej Bystrici pôsobil až do roku 1972. Potom sa stal náčelníkom Katedry telesnej výchovy a športu na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska armádneho generála L. Svobodu vo Vyškove na Morave. V roku 1976 sa už ako vojenský dôchodca vrátil do Banskej Bystrice. Ešte niekoľko nasledujúcich rokov pracoval ako odborný asistent na Katedre brannej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici.