Preskocit navigáciu

Depozitár výtvarných diel


Od histórie po súčasnosť
    
        Základy depozitára siahajú do obdobia 50. rokov 20. storočia, kedy v Prahe vzniklo Armádne výtvarné štúdio (AVŠ). Bolo to v čase, keď vrcholila prestavba československej armády na armádu socialistického typu, ktorá predpokladala využívanie umenia a kultúry pri výchove vojakov a na vylepšovanie vzťahov s verejnosťou. Základom AVŠ bol tvorivý kolektív, ktorý združoval profesionálnych maliarov, grafikov a sochárov, absolventov vysokých umeleckých škôl.
       
Zľava: Jaromír Schoř, Alexej Čepička, Alena Čermáková a Jan Čumpelík 
Zľava: Jaromír Schoř, Alexej Čepička,
Alena Čermáková a Jan Čumpelík
        Išlo o civilných zamestnancov vyberaných s ohľadom na umelecké výsledky a ochotu venovať sa vojenskej a brannej tematike. Obmieňaným doplnkom tvorivého kolektívu boli vojaci základnej služby – absolventi umeleckých odborov, ktorých štúdiom prešlo približne tristo. Prácu tvorivého kolektívu vymedzoval program, ktorý bol obsiahnutý v Štatúte. Ten kolektívu ukladal osvojovať si tvorivú metódu socialistického realizmu, inšpirovať sa pokrokovým umením minulosti a skúsenosťami sovietskeho výtvarného umenia. Od umeleckých diel, ktoré v AVŠ vznikali sa očakávalo, že budú pôsobiť na zvyšovanie bojovej morálky a esteticky kultivovať príslušníkov armády.
      
       Autorov pre členstvo v štúdiu lákala istota dobrého materiálneho a finančného zabezpečenia. Niektorí členovia tvorivého kolektívu pracovali v umeleckých zväzoch, získavali štátne zákazky, úspešne sa zapájali do výstav a dostávali ocenenia. Každé dielo bolo na začiatku ocenené a v niekoľkých zálohách, v závislosti na rýchlosti práce, umelcom zaplatené a po dokončení prevzaté do majetku armády. Položky do osobného pracovného plánu si spravidla umelec volil sám.
     
        V čase založenia AVŠ bol dôraz kladený na zrozumiteľnosť v zmysle realistickej maľby 19. storočia, naratívnu štruktúru a propagandistickú idealizáciu obsahu. Klasickou témou boli figurálne kompozície z histórie a zo súčasnosti. Evergreenom boli motívy z bojovej cesty 1. čs. armádneho zboru z Buzuluku do Prahy.
      
Jan Čumpelík: Dukla, 1959 
Jan Čumpelík: Dukla, 1959
        Koncom 50. rokov sa civilný výtvarný život začal vzďaľovať od jediného možného vzoru, prechádzal na rôznorodosť a zmenšovala sa hranica oddeľujúca oficiálne umenie od neoficiálneho. Uvažovalo sa aj o zrušení AVŠ a nahradení jeho práce komerčnými vzťahmi s civilnými výtvarníkmi. Na prežití AVŠ mal významný podiel jeho nový náčelník Vladimír Šolta. Uviedol do života reformu, ktorá štúdiu pomohla udržať krok s dobou a vyvarovať sa izolácie. Išlo o pravidelné výberové prideľovanie absolventov vojenských katedier vysokých umeleckých škôl. Namiesto vopred schvaľovaného osobného plánu a vyplácania záloh začali výsledky svojej práce, ktorú si organizovali podľa vlastného uváženia, ponúkať na odkúpenie nákupnej komisii.
             
      Prostredníctvom svojich kontaktov sa Vladimír Šolta snažil nadväzovať spoluprácu s civilnými konformnými umelcami. Hoci sa československé výtvarníctvo v priebehu 60. rokov otváralo západnému svetu a oslobodzovalo sa od politického vplyvu, presvedčenie o prospešnosti politicky angažovanej tvorby v duchu socialistického realizmu v mnohých členoch AVŠ zostalo.
       
Vladimír Šolta
Vladimír Šolta
        Propagandistický realizmus bol pozvoľna riedený modernistickými tradíciami. Maliari si vytvorili vlastné rukopisy a rozšírili si tematické obzory. V druhej polovici 60. rokov sa výtvarníci začali orientovať na politicky menej aktuálne motívy z tretieho sveta, kde bolo zorganizovaných niekoľko zájazdov (Kuba, Vietnam, Egypt). Armádne výtvarné štúdio, bližšie k roku 1968, bolo čoraz viac zatláčané do hraníc vojenských priestorov a ignorované civilným prostredím. Namiesto jednej vyhranenej osobnosti malo byť štúdio vedené Umeleckou radou. Členovia AVŠ sa nechali strhnúť atmosférou Pražskej jari a podporovali reformný proces. V septembri 1968 sa novým náčelníkom štúdia stal zástupca Vladimíra Šoltu Jaroslav Hamrník. Teoretické východiská práce AVŠ v 70. rokoch boli syntézou skúseností z 50. a 60. rokov. Začiatkom 70. rokov sa popri rutinných výtvarníkoch typu maliara Jaromíra Schořa alebo sochára Jaroslava Heyduka stali profilujúcimi osobnosťami maliari Radomír Kolář a Ivan Schurmann a sochár Vendelín Zdrůbecký.      
           
        Od konca 70. rokov sa AVŠ dostávalo do personálnych problémov. Pri získavaní nových umelcov malo vedenie AVŠ na pamäti, že ak sa má prispôsobiť vývoju vo výtvarnom živote aj v politike, potrebuje získať umelcov mladšej generácie. Novými nádejami boli maliari Martin Strnadel (v AVŠ od r. 1982), Miroslav Hadinec (v AVŠ v rokoch 1982-1985), Pavel Vavrys (v AVŠ od r. 1985), Michal Reiniš, Václav Kříž (obaja v AVŠ od r. 1987) a sochár Peter Nižňanský (v AVŠ od r. 1986). Posunom k abstrakcii boli pozoruhodné diela Martina Strnadela, pre ktoré našiel inšpiračný zdroj v zložitej vojenskej technike. Náčelníkom AVŠ v rokoch 1988-1995 bol František Wolf.
       
F4
Vladimír Šolta: Vjazd do Santiaga
de Cuba,1967
        Situácia koncom 80. rokov bola relatívne uvoľnená a bolo na každom umelcovi čo a ako tvoril. Motiváciou na spracovanie určitých tém bola snaha predať dielo nákupnej komisii, ktorá mala svoje preferencie. November 1989 vymazal z tvorivého programu ideály sorely a nahradil ich humanizmom, vlastenectvom a demokraciou. Vo voľnej súťaži umeleckých síl a za všeobecnej redukcie armády stratil tvorivý kolektív svoj raison d´ tre (dôvod byť). Nie však jeho členovia, ktorí sa osamostatnili a väčšinou si dokázali nájsť svoje miesto na českej alebo slovenskej výtvarnej scéne.
   
        Po rozdelení Československa sa adekvátna časť výtvarných diel z AVŠ Praha delimitovala na Slovensko a v decembri 1994 nariadením náčelníka Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky vzniklo Armádne výtvarné štúdio Bratislava so sídlom v Hurbanových kasárňach.    
            
        Náčelníkom Armádneho výtvarného štúdia Bratislava bol do roku 2000 pplk. Dr. Ondrej Volšík. V Armádnom výtvarnom štúdiu pracovali profesionálni vojaci, civilní výtvarníci a architekti, ktorí sa vo svojej činnosti zameriavali najmä na tvorbu vojenskej symboliky. Od roku 2001 do roku 2002 bol náčelníkom AVŠ Dr. Štefan Ďorďai. V júli 2002 bola Armáda Slovenskej republiky premenovaná na Ozbrojené sily Slovenskej republiky a v súvislosti s tým bolo Armádne výtvarné štúdio Bratislava premenované na Výtvarné štúdio Bratislava. Zameranie činnosti jeho členov zostalo nezmenené. Od roku 2002 do roku 2004 viedla výtvarné štúdio Mgr. Jarmila Kľučková. V roku 2004 bolo výtvarné štúdio, ako samostatný subjekt, zrušené a bolo zaradené do organizačnej štruktúry Kultúrneho a metodického centra OS SR so sídlom v Trenčíne ako Oddelenie umeleckých činností. Náčelníkom tohto oddelenia bol od roku 2004 do roku 2009 RSDr. Peter Zelizňák. Sídlo oddelenia zostalo v Hurbanových kasárňach v Bratislave.
    
Martin Strnadel: Súčinnosť, 1990
Martin Strnadel: Súčinnosť, 1990
 
        V júni 2009, v rámci reorganizácie Ozbrojených síl Slovenskej republiky, bolo Kultúrne a metodické centrum OS SR Trenčín zrušené. Oddelenie umeleckých činností bolo premenované na Oddelenie metodiky výchovy a kultúry a zaradené do podriadenosti Personálneho úradu OS SR. V tom istom roku bol Personálny úrad redislokovaný do Liptovského Mikuláša. Všetky výtvarné diela boli prevezené do depozitára, ktorý bol zriadený v objekte Akadémie ozbrojených síl gen. Milana Rastislava Štefánika, kde má Personálny úrad svoje sídlo. Vedúcim oddelenia je od roku 2009 Ing. František Matyáš, PhD. Oddelenie malo pri svojom vzniku 9 zamestnancov z civilného sektora, ktorých počet sa do roku 2011, v dôsledku reorganizácií Ozbrojených síl Slovenskej republiky, znížil na súčasný počet 7 zamestnancov. 
   
        V júni 2012 bolo oddelenie premenované na Oddelenie výchovných a kultúrnych činností (OdVKČ). Úlohy novovytvoreného oddelenia sú diametrálne odlišné od úloh spred roka 2009. OdVKČ plní úlohy v oblasti výchovy v Ozbrojených silách Slovenskej republiky (tradície, história, siene cti a slávy, lektorská činnosť, vydávanie publikácií a iné), rieši otázky kultúry v Ozbrojených silách Slovenskej republiky (posádkové kluby, vojenské osvetové knižnice, vojenský hudobný festival Folk – Rock – Army, Celorezortné súťažné prehliadky a iné) a podieľa sa aj na tvorbe vojenskej symboliky. Oddelenie nemá vo svojej organizačnej štruktúre výtvarníkov a jeho činnosť, v súvislosti s depozitárom a výtvarnými dielami - predmetmi kultúrnej hodnoty, je zameraná predovšetkým na správu výtvarných diel, starostlivosť o výtvarné diela, na ich vypožičiavanie na reprezentatívne účely a na organizovanie výstav.
    
Návšteva v depozitári: zľava plk. Ing. Ivan Sálaši, brig. gen. Ing. Juraj Krištofovič, genpor. Ing. Peter Vojtek, Ing. František Matyáš, PhD.
Návšteva v depozitári:
zľava plk. Ing. Ivan Sálaši,
brig. gen. Ing. Juraj Krištofovič,
genpor. Ing. Peter Vojtek,
Ing. František Matyáš, PhD.
        V depozitári sa v súčasnosti nachádza viac ako 2000 výtvarných diel. sú to obrazy, sochy, busty, reliéfy, plakety, medaile, gobelíny a úžitkové predmety. Tieto výtvarné diela vytvorili významní slovenskí a českí autori. Napr. maliari Mária Medvecká, Zuzana Bellušová – Rusková, Janko Alexy, Vincent a Ferdinand Hložníkovci, Ľudovít Bránsky, Ján Želibský, Július Nemčík a sochári Ľudmila Cvengrošová, Tibor Bártfay, Ján Kulich, Alfonz Groma, Ladislav Majerský, Karol Drexler, Peter Valach a iní. Zamestnanci oddelenia každoročne zorganizujú 6-8 výstav prevažne v rámci OS SR. Z depozitára je na reprezentačné účely vypožičaných 61 výtvarných diel. Depozitár každoročne navštívia zástupcovia Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Generálneho štábu OS SR ako aj delegácie zástupcov zahraničných armád.
       
Zdroje:
       
P. Bregantová a kol., Dějiny českého výtvarného umění 6/1 a 6/II, Praha 2007,
T. Petišková, Českolovenský socialistický realismus 1948-1958, Praha 2002,
V. Šolta, Umění radosti i boje, Praha 1976,
Použité fotografie: internet, archív OdVKČ PÚ.

 

Skočiť na menu




Share