Preskocit navigáciu

Rodová rovnosť


O1
      Ústava Slovenskej republiky hovorí, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné ľudské práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, na politické a iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, na majetok, pôvod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať
   
     V Ústave Slovenskej republiky je teda zakotvená preventívna zložka zásady rovného zaobchádzania. Táto zásada má právne východisko aj v antidiskriminačnom zákone, v smerniciach EÚ, v medzinárodných dohovoroch, ako aj v odporúčaniach Výboru pre odstránenie diskriminácie žien.
   
     Spravodlivé zaobchádzanie so ženami a mužmi sa nazýva rodová rovnosť. Vychádza z princípu, že všetci ľudia majú právo slobodne rozvíjať svoje schopnosti a vyberať si z možností bez obmedzení rodovými rolami. Zaobchádzanie so ženami a mužmi musí byť spravodlivé z hľadiska práv, výhod, povinností a možností. Rovnosť žien a mužov znamená rovnaké zviditeľnenie, rovnakú právomoc a rovnakú účasť mužov i žien vo všetkých oblastiach verejného a súkromného života.
   
     Rodová rovnosť nie je jednorozmerným fenoménom. Je to skôr komplexná schéma práv, príležitostí, hodnôt, situácií a nárokovania si. Každý z týchto aspektov je úzko prepojený s ostatnými.
  
     Rodová rovnosť nestojí v protiklade k rôznorodosti mužov a žien. Je alternatívou k súčasnej spoločenskej hierarchii, ktorá znevýhodňuje najmä ženy. Cieľom rodovej rovnosti je vytvoriť rešpektujúci priestor pre každú ženu a každého muža, aby sa mohli realizovať v živote podľa svojich prianí a schopností a neboli obmedzovaní rodovými stereotypmi.
  
Medzi kľúčové zložky rodovej rovnosti patria:
  
     Práva - ženy a muži majú rovnaké práva a sú si rovní pred zákonom. Tieto práva sú zadefinované v medzinárodných konvenciách ako Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), v ústavách a v legislatíve a v iných dokumentoch.
   
     Príležitosti - žiadny muž ani žiadna žena nesmú v rámci štúdia, práce, politiky, spoločnosti či rodiny čeliť bariéram len z dôvodu svojho pohlavia. Muži a ženy by mali mať rovnaké príležitosti v prístupe k práci, zdrojom, poznatkom a informáciám, službám, ako aj príležitosti žiť zdravý, plnohodnotný a uspokojivý život. Muži aj ženy by mali byť v pozícii, ktorá im umožní sa slobodne rozhodovať alebo ovplyvňovať rozhodovania týkajúce sa ich práce, zabezpečenia, ich rodín a komunít, v ktorých žijú, a hlavne ich samotných.
   
      Hodnota - prínos mužov a žien do rodiny, spoločnosti a komunity by mal byť hodnotený rovnako, hoci môže byť odlišný. To zahŕňa prácu mužov aj žien (platenú i neplatenú) a ich príspevok v podobe nemateriálnych alebo peniazmi nevyčísliteľných zdrojov, akými sú napr. čas, starostlivosť, zručnosti a vedomosti. Prisúdenie rovnakej hodnoty prácam a ich výsledkom, ktoré sú vykonávané a produkované mužmi a ženami, musí byť presadzované právnou a politickou cestou. Zároveň si to však vyžaduje posun aj v našich postojoch, názoroch a konaní.
  
     Situácia a výsledky - i keď majú ženy aj muži teoreticky rovnaké práva a príležitosti, nerobia v praxi rovnaké rozhodnutia. Voľby mužov a žien sú motivované rôznymi pohnútkami a preto je nesprávne očakávať, že by konečný výsledok pre mužov a ženy mal byť rovnaký. Vo väčšine prípadov muži a ženy nemôžu robiť rovnaké rozhodnutia, pretože žijú a pracujú v hlboko poznačených sociálnych, ekonomických, kultúrnych a právnych kontextoch.
  
     Nárok - prvé štyri zložky z väčšej časti zohľadňujú sociálne, ekonomické, kultúrne, právne a iné kontexty, v ktorých muži a ženy žijú a mohli by tým viesť k predčasnému záveru, že rodová rovnosť je daná štátom alebo spoločnosťou. Hoci práva, príležitosti a ocenenie nám môžu udeľovať inštitúcie a ľudia zodpovední za rozhodovacie procesy, je rovnako dôležité zdôrazniť, že rodová rovnosť je niečo, čo si môžu muži a ženy nárokovať prostredníctvom vyvíjania vlastných iniciatív a hlasu verejnosti.
   
     Podľa Súhrnnej správy o rodovej rovnosti v Slovenskej republike za rok 2013 nerovnosti medzi mužmi a ženami stále pretrvávajú takmer vo všetkých oblastiach súkromného a verejného života. Pomerne výrazná rodová nerovnosť je v oblasti zamestnanosti a miezd. V roku 2013 miera zamestnanosti žien vo veku od 15 rokov dosiahla hodnotu 43,6% a u mužov 58,6%. V oblastiach ako zdravotníctvo, sociálna pomoc a vzdelávanie ženy tvoria viac než štyri pätiny pracovnej sily, v sektore verejnej správy tri pätiny. V súkromnom sektore s vyššími priemernými zárobkami predstavujú ženy necelých 41 % zamestnancov. Rodové rozdiely sú najmarkantnejšie v podnikateľskej sfére, kde na jednu podnikateľku pripadajú traja muži - podnikatelia.     
  
     Slovenský trh práce patrí medzi rodovo najsegregovanejšie trhy práce v Európe, t. j. ženy napriek zvyšovaniu svojho podielu vo vedúcich a manažérskych pozíciách pracujú výrazne častejšie na nižších pozíciách v porovnaní s mužmi. S rodovou segregáciou úzko súvisia aj celkovo nižšie príjmy žien. Stále pretrvávajú výrazné rozdiely v platovom ohodnotení žien a mužov.
   
Literatúra:
  
PIETRUCHOVÁ, O. (Ed.): Gender mainstreaming v praxi : Príručka. 3. edícia. Bratislava, 2007. 141 s.
   
Plán rodovej rovnosti rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Bratislava : Ministerstvo obrany SR, 2013.
  
Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2013.
  
Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
     

Skočiť na menu




Share